Preambula:

Ústavmi Spolkovej republiky Juhoslávie, Republiky Srbska, Republiky Ciernej Hory a medzinárodnými právnymi dokladmi sa zarucuje sloboda informovania, vyjadrovania mienky a právo na nestranný a kritický postoj. Redaktori, novinári a iní tvorcovia programu v elektronických médiách nesmú dovolit, aby ich prácu ovplyvnovalo osobné presvedcenie, problémy a nátlaky politické, ekonomické alebo iné.
Uvedené zásady sú odzrkadlením profesionálnej etiky médií. Zahrnujú v sebe povinnosti, v medziach ústavy a medzinárodných záväzkov.
V zásadách sa uvádza povinnost médií, aby boli zodpovedné k verejnosti, slúžili záujmom spolocnosti a poskytovali možnosti volby.
Aby si médiá zachovali vlastnú slobodu, uvedené zásady majú rešpektovat.

Povinnosti novinára

Pravdivost

musí spocívat na dôkazmi podložených skutocnostiach. Pred zverejnením informáciu treba aby potvrdili najmenej dva zdroje. Pravdivost nie je iba preverovanie faktov. Aby sa k nej prišlo, všetky informácie treba dobre zvážit.

2. Je dôležitejšie, aby informácia bola preverená a menej je dôležité to, aby bola rýchlo oznámená, zvlášt ked hovorí o ludských životoch.

3. Ak sú informácie a mienky sporné, zdroj informácií musí byt zverejnený.

4. Ak sú pri uverejnovaní informácií zákonné alebo iné obmedzenia, verejnosti sa toto musí oznámit.

5. Pri informovaní novinári musia byt nestranní a do správy zaradit každú mienku, ktorá osvetluje udalost. Ak nemôžu príst k informácii alebo mienke niektorého z úcastníkov udalosti, o ktorej informujú, musia s týmto oboznámit verejnost. Ked niekto z úcastníkov odmietne spolupracovat, toto tiež majú uviest.

6. Elektronické médiá majú úcinkujúcich v živom programe znemožnit, aby sa urážlivo vyjadrovali.

7. Ak bola z akéhokolvek dôvodu odvysielaná nesprávna informácia, stanica má v cím kratšej lehote opravu uverejnit a zodpovedajúcim spôsobom sa jednotlivcovi alebo organizácii postihnutým dezinfomáciou ospravedlnit.

8. Pocas vysielania archívny materiál treba jasne oznacit, aby poslucháci a diváci nezískali dojem, že ide o aktuálnu udalost.

Nestrannost

1. Redatori a novinári musia prihliadat na to, aby správa (faktografické informovanie) bola od ich názoru jasne oddelená.

2. Novinári sa musia postarat o to, aby sa sporná informácia úplne ujasnila.

3. Osobné presvedcenie a mienka novinárov nesmú vplývat na volbu témy a spôsob jej prezentácie. Pri informovaní verejnost nesmie rozoznat osobné presvedcenie alebo mienku novinára.

4. Novinári musia celit každému nerešpektovaniu ludských práv alebo diskriminácii akéhokolvek druhu, upriamenej proti niektorej etnickej alebo spolocenskej skupine.

5. Záväzkom novinárov je chránit zdroj informácií. Musia rešpektovat slub, ktorý poskytli. Ak zdroj podal "neúradnú" informáciu, ona sa nesmie používat tak, aby sa pritom odhalila totožnost zdroja.

Osobná etika

1. Novinári majú odmietnut informovat o jednotlivcoch alebo organizáciách, s ktorými sú záujmovo spojení. Ak správa alebo majitel stanice majú kontakty s ktorýmkolvek jednotlivcom alebo organizáciou, o ktorej sa informuje, pri informovaní sa to má jasne naznacit.

2. Novinári nemajú prijímat osobné dary alebo používat služby jednotlivcov alebo organizácií, o ktorých informujú.

3. Novinári nesmú využívat vlastné postavenie za úcelom získania osobného prospechu akéhokolvek druhu.

4. Elektronickým médiám sa odporúca velmi pozorne rozoberat návrhy na úradné cesty. Poskytovatel prostriedkov (ekonomických alebo iných) nesmie urcovat, ktorý novinár sa v danom prípade zvolí, spôsob akým bude informovat, resp. ci vôbec bude informovat.

Vláda, politika a záujmové skupiny - nezávislost politiky redigovania

1. Redaktori a novinári nesmú informovat o politických alebo iných udalostiach súvisiacich s ich osobnou príslušnostou niektorej politickej strane, ekonomickej, náboženskej alebo inej záujmovej skupine.

2. Redaktori musia mat úplnú kontrolu nad obsahom a kontextom informácií, ktoré uverejnujú. Nikto nesmie urcovat podmienky vlastnej úcasti v programe.

3. Redaktori a novinári majú byt k verejnosti otvorení a poctiví. Ak pocas vysielania programu vzniknú osobitné okolnosti, musia s týmto oboznámit verejnost. Ked napríklad politik odmietne zúcastnit sa v spolocnej debate z akéhokolvek dôvodu, plánovaný program sa má odvysielat, ale pritom treba vysvetlit, preco je uvedený úcastník neprítomný.

4. Redaktori a novinári musia všetkým úcastníkom programu ozrejmit okolnosti a kontext ich úcasti. Ak sa materiál montuje pred vysielaním, osobitne treba prihliadat na to, aby sa primerane uviedli stanoviská úcastníka. Úcastníci nemajú právo urcovat spôsob, akým sa materiál montuje alebo uvedie.

5. Politický program, platený alebo sa bezplatne vysielaný, musí byt prísne casovo vymedzený, odvysielaný v zodpovedajúcich termínoch, s povinným oznacením politického programu.

6. Ak je politický program platený, musí to jasne písat(TV) alebo sa oznámit (rozhlas). Toto sa vztahuje na všetky druhy plateného programu, politické strany, politikov alebo iné záujmové skupiny.

7. Mediá by mali jednotne odporovat nátlakom vlády, politických strán, iných záujmových skupín, tiež komercným nátlakom.

8. Redaktori a novinári musia celit snahám vlády, ked pod zámienkou ochrany národných záujmov znemožnuje informovat o urcitých udalostiach, lebo nie vždy sú jej záujmy aj národné.

9. Cenzúra je ústavami a medzinárodnými dokladmi jednoznacne zakázaná, preto redaktori a novinári v normálnych okolnostiach majú celit pokusom zasahovania do ich práce.

10. Elektronické médiá sú predovšetkým zodpovedné pred verejnostou. Cím viac sú zodpovedné, tým menej sú vystavené rôznym vplyvom.

Informovanie o etnických a iných spolocenských zväzkoch

1. Elektronické médiá musia byt nestrannými a pravdivými svedkami casu a majú jasne vymedzovat skutocnosti od názorov pocas informovania o rasizme, náboženskej neznášanlivosti a iných formách diskriminácie.

2. Stanice musia trvat na zákaze všetkých foriem diskriminácie spocívajúcich na etnických, náboženských, politických, pohlavných, rasových, sexuálnych, fyzických, mentálnych a zdravotných rozdieloch..

3. Elektronické médiá sa majú vyhýbat stereotypom a predsudkom pocas informovania o nejakej skupine. Majú spolubesedujúcich pri interview alebo diskusii znemožnit vyjadrovat stereotypy alebo predsudky.

4. Elektronické médiá majú trvat na tom, aby sa znemožnilo urážlivé vyjadrovanie. Terminológia a jazyk, ktoré sa použili nesmú urážat príslušníkov skupín, o ktorých sa hovorí.

5. Ak spolubesedujúci pocas svojho vyhlásenia použil urážlivé výrazy a charakterizáciu, autori programu by mali pouvažovat, ci takýto materiál odvysielajú. Ak je uvedené vyhlásenie podstatné pre informovanie, musí sa uviest zdroj.

6. Etnickú príslušnost alebo nejakú inú charakteristiku skupiny netreba spomínat, ak nie je podstatná pre informáciu. Ona je pri informovaní o kriminalite málokedy závažná.

7. Elektronické médiá majú byt velmi presné pri uvádzaní skupín, ktoré spáchali násilenstvo a musia prihliadat na to, aby národ, etnickú skupinu alebo akúkolvek inú skupinu nevyrovnávali s aktivitami urcitej casti spolocenstva.

8. Ked elektronické médiá hovoria o nejakej skupine alebo organizácii, majú sa vyhýbat opisným prídavným menám alebo príslovkám, lebo ony poukazujú na ich osobný postoj voci danej skupine alebo organizácii.

9. Skupine, ktorej bola spôsobená urážka, majú elektronické médiá umožnit, aby odpovedala aj v tom prípade ked urážku spôsobil spolubesedujúci a nie predstavitel stanice.

10. Elektronické médiá nemajú vyrovnávat štát s národom a vierovyznaním.

11. Elektronické médiá, redaktori a novinári musia vo svojich programoch všetkým skupinám a castiam spolocnosti umožnit pravdivé a rovnoprávne informovanie a tak k nim aj pristupovat.

Verejný záujem

1. Elektronické médiá majú divákov a posluchácov upozornit, že odvysielajú obrazy masakry alebo iné znepokojujúce obsahy.

2. Elektronické médiá nemajú spomínat identitu postihnutých skôr ako o tom príslušné orgány informujú ich rodinu.

3. Elektronické médiá majú rešpektovat právo na súkromie pod podmienkou, že nejde o otázky verejného záujmu.

4. Osobitnú pozornost treba venovat programom odvysielaným v termínoch sledovaných detmi.

5. Pred 22. hodinou netreba vysielat materiál, ktorý znepokojí deti. Osobitne sa to vztahuje na pornografiu, násilenstvo a neprimerané vyjadrovanie.

6. Úcast detí v programe sa musí zvlášt pozorne regulovat a vyžaduje si predbežný súhlas rodica alebo opatrovníka.

Vztah médií voci terorizmu a násilenstvu

1. Novinári sú povinní informovat políciu ak získajú informáciu alebo upozornenie o ohrození ludských životov. K takejto informácii, po konzultáciách, treba zaujat osobitný postoj.

2. Elektronické médiá nesmú dovolit, aby sa verejnosti predstavovali jednotlivci podporujúci násilenstvo. Majú sa vyhýbat glorifikácii násilenstva a senzacionalizmu.

3. Rozhodnutie o odvysielaní informácii o skupinách alebo jednotlivcoch, ktorí používajú nezákonité prostriedky na dosiahnutie svojich cielov, malo by byt motivované verejným záujmom.

4. Obvyklou procedúrou je uverejnit identitu osoby zúcastnenej v interview, ak sa týmto nespochybní bezpecnost danej osoby. Ak sa zarucila anonimita, ona sa má v úplnosti rešpektovat.

5. Ak novinári informujú o nezákonitých politických aktivitách, nesmú zabúdat na vlastnú zodpovednost, o skutocnostiach sú povinní informovat pravdivo a majú celit výstredným postojom.

Odporúca sa, aby všetky profesionálne telesá, médiové organizácie, elektronické médiá a novinári schválili uvedený kódex. Kódex by mal byt podkladom na edukáciu zamestnaných v elektronických médiách a zodpovedný vztah médií k spolocenskému zväzku.

Belehrad 22. februára 2002